Takto sme sa vzdelávali, cestovali a zabávali.
IX.C.swf
Takíto sme boli…
(Rozlúčka deviatakov so školou)
„Aha, pozri, ako vyzeral…“ „No teda, Robo!“ „Nie!!“ – zakrýva si ďalší tvár pri pohľade na svoju fotografiu spred troch- štyroch rokov. Prezentácia podfarbená modernou hudbou beží ďalej a deviataci so záujmom, úsmevom i neskrývanou nehou v očiach listujú vo svojej nedávnej minulosti. Napriek sviežej mladosti už majú na čo spomínať. Ja tiež.
Z tichej Janky vyrástlo radostné, uragánové dievča. Krehká Katka a nežná Lenka sú už slečny, ktoré však nestratili svoju jemnú prirodzenosť. Bohuš v sebe objavil pred dvoma-troma rokmi hudobný poklad a dnes už sa teší na štúdium klavíra na konzervatóriu. ICT expert Domino práve bežiacou prezentáciou dokazuje svoje vysoké odborné kvality. Peťovia ešte presne nevedia, na čo sa v budúcnosti zamerajú, ale ich jasný úsudok a ťah za poznaním im raz určite ukáže správny smer. Hanka, Nika, Laura, Mirka i Erika sú obdivuhodné praktičky, ktoré sa nestratia v spleti ekonomických kalkulácií. A Robo? Pred nejakým časom hravý chalan. Teraz? Možno budúci manažér – výrečnosť mu nechýba. Ondrej má vo veciach jasno – už dnes je to spoľahlivý vynálezca a strojný vývojár. Nadaní poctivci Šimon i Ajo vyrástli z hravých chlapcov na múdro uvažujúcich mládencov, ktorí sa nemusia báť stredoškolského štúdia. Ani vodcovská Nika – aj ona dokáže ísť za svojím cieľom. Sú tu i budúci talentovaní výtvarníci – Denis (ten sa teda nezdal!) a Simonka, hoci tú možno ešte zláka pero. Uvidíme. Univerzálna a vo všetkom takmer stopercentná Ivanka má ešte štyri roky čas si premyslieť, či sa dá na letectvo, alebo medicínu, alebo… V Lenke sa skrýva psychológ – čo z nej nakoniec bude? Erik miluje futbalovú loptu a s Jožkom si to neraz rozdali na bedmintone. Dnes spolu smerujú na priemyslovku. Saška sa nikdy nedrala do popredia, skromne zostávala na svojom mieste. Teraz objavila svoju parketu – angličtinu a cudzie jazyka. Good luck, Sashka!
Sú to ešte deti, ktoré sa neostýchajú zababrať si prsty od parížskeho krému. Deti, ktoré prejavia radosť z darovanej drobnosti. Ale aj deti, ktoré napadne podeliť sa o zákusok s tetami upratovačkami či bývalými triednymi učiteľkami z prvého stupňa. Deti, ktoré odrazu zoberú riad a samy ho umyjú i vyutierajú.
Nie, nechcem podľahnúť sentimentu rozlúčkových chvíľ. Bolo by lacné povedať, že tých päť rokov bolo prechádzkou v ružovej záhrade. Nebolo. Koľkokrát sme si navzájom nerozumeli. Koľkokrát som po konfliktnom dni v škole zaspávala či budila sa s nepríjemným pocitom. Veľa ráz ma sklamali, neboli úprimní, zažila som i neúctu. Ale ja som tiež zlyhala – unáhlené úsudky, zvýšený hlas, podozrievanie, nepokoj v duši i na tvári… Ale o tomto je život a každé spolužitie. Obrusovanie hrán, prekonávanie treníc, strácanie i hľadanie dôvery a znovu kráčanie dopredu. A najmä – napriek všetkým rozdielom, odlišnostiam a sporom – hľadanie toho dobrého, pozitívneho, na ktorom sa dá stavať budúcnosť.
Deti, je vo vás veľa krásneho. Sami ste to na sebe navzájom videli i pomenovali. Rozvíjajte to dobré v sebe a svet sa posunie po špirále o kúsok vyššie.
M. A.